Prečo nestačí jesť menej tuku: skutočný problém je jeho zloženie

Keď sa hovorí o zdravom životnom štýle, väčšina ľudí sa sústreďuje na množstvo tukov v strave. Oveľa dôležitejšia však býva ich kvalita a vzájomný pomer. Práve tu sa skrýva jeden z najväčších rozdielov medzi tradičnou stravou našich predkov a moderným jedálničkom dnešného človeka.

Zatiaľ čo kedysi boli zdroje tukov pestrejšie a prirodzenejšie, súčasná strava je charakteristická vysokým zastúpením omega-6 mastných kyselín a nedostatočným príjmom omega-3. Tento trend odborníci sledujú už niekoľko desaťročí a spájajú ho s rastúcim výskytom chronických ochorení.

 

Tuky, ktoré riadia komunikáciu medzi bunkami

Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny nie sú len zdrojom energie. Sú súčasťou bunkových membrán a slúžia ako stavebný materiál pre látky, ktoré ovplyvňujú fungovanie imunitného systému, ciev, mozgu aj srdca.

Možno si ich predstaviť ako chemických poslov, ktorí prenášajú informácie medzi bunkami. Ak v organizme prevládajú omega-6 mastné kyseliny, vzniká viac signálov podporujúcich obranné a zápalové reakcie. Naopak omega-3 mastné kyseliny pomáhajú tieto procesy vyvažovať a prispievajú k ich prirodzenému ukončeniu.

Nejde teda o boj „dobrých“ a „zlých“ tukov. Obe skupiny sú dôležité. Kľúčová je rovnováha.

Ako sme sa dostali do nerovnováhy

Ešte pred sto rokmi bol jedálniček väčšiny Európanov výrazne odlišný od dnešného. Ľudia jedli menej priemyselne spracovaných potravín, viac sezónnych surovín a tiež menej rastlinných olejov.

Situácia sa začala meniť s rozvojom potravinárskeho priemyslu. Lacné oleje zo slnečnice, kukurice alebo sóje sa stali súčasťou mnohých výrobkov – od pečiva cez dresingy až po hotové jedlá.

Dnes sa omega-6 mastné kyseliny nachádzajú takmer všade. Naopak príjem morských rýb, ktoré predstavujú hlavný zdroj biologicky aktívnych omega-3 mastných kyselín EPA a DHA, zostáva nízky.

Výsledkom je výrazne posunutý pomer týchto dvoch skupín tukov.

Neviditeľný zápal ako dôsledok moderného životného štýlu

Chronický zápal nie je to isté ako akútna infekcia alebo poranenie. Človek ho väčšinou nepociťuje a nemusí o ňom vôbec vedieť.

Napriek tomu môže dlhodobo zaťažovať organizmus. Výskumy ukazujú, že zvýšená zápalová aktivita súvisí s rozvojom aterosklerózy, vysokého krvného tlaku, metabolického syndrómu či diabetu 2. typu.

Na vzniku týchto procesov sa podieľa množstvo faktorov – nedostatok pohybu, stres, nadváha aj kvalita stravy. Práve zloženie prijímaných tukov je jedným z ovplyvniteľných faktorov, ktorý môže zohrávať významnú úlohu.

Čo nám o omega-3 prezradí krv

Mnohí ľudia netušia, či majú dostatok omega-3 mastných kyselín. Odpoveď pritom môže poskytnúť jednoduché laboratórne vyšetrenie označované ako omega-3 index.

Tento ukazovateľ hodnotí množstvo EPA a DHA zabudované v membránach červených krviniek. Keďže životnosť červených krviniek je niekoľko mesiacov, výsledok odráža dlhodobé stravovacie návyky.

Čím vyšší omega-3 index človek má, tým lepšie sú jeho tkanivá zásobené týmito dôležitými mastnými kyselinami. Za optimálne sa zvyknú považovať hodnoty nad 8 %, zatiaľ čo nízke hodnoty poukazujú na dlhodobý nedostatok.

Severania vedia, prečo siahajú po rybom oleji

V severnej Európe má konzumácia rýb dlhú tradíciu. Losos, sleď, makrela či treska sú bežnou súčasťou jedálnička v krajinách ako Nórsko, Island alebo Dánsko.

Zaujímavé však je, že ani tam sa ľudia nespoliehajú iba na ryby. Užívanie rybieho oleja je v týchto krajinách bežnou súčasťou každodennej starostlivosti o zdravie a často sa odovzdáva z generácie na generáciu.

Dôvod je pragmatický. Ani pravidelná konzumácia rýb nemusí vždy zabezpečiť optimálny prísun EPA a DHA počas celého roka. Dopĺňanie rybím olejom preto predstavuje jednoduchý spôsob, ako si udržať stabilný príjem omega-3 mastných kyselín.

Japonsko: príklad národa s vysokým príjmom omega-3

Ak existuje krajina, ktorá je s morskými rybami neodmysliteľne spojená, potom je to Japonsko.

Morské plody a ryby tu patria medzi základné potraviny. Tradičná japonská kuchyňa obsahuje niekoľkonásobne viac rýb než jedálniček bežného Stredoeurópana.

Práve preto bývajú u japonskej populácie často namerané jedny z najvyšších hodnôt omega-3 indexu na svete. Napriek tomu ani tu nezmizol trh s výživovými doplnkami obsahujúcimi DHA a EPA. Mnohí Japonci ich využívajú ako súčasť prevencie a podpory zdravého starnutia.

Stredná Európa: krajina mäsa, nie rýb

Na Slovensku, v Českej republike a ďalších krajinách strednej Európy sú ryby stále skôr doplnkom jedálnička než jeho základom.

Hoci odborné odporúčania odporúčajú konzumovať ryby aspoň dvakrát týždenne, realita býva často iná. Spotreba rýb zostáva v porovnaní so severskými krajinami alebo Japonskom niekoľkonásobne nižšia.

Naopak vysoká je konzumácia mäsa, údenín, vyprážaných jedál a priemyselne vyrábaných potravín. Tieto potraviny často prinášajú ďalšie omega-6 mastné kyseliny a pomer medzi omega-6 a omega-3 sa tak ešte viac zhoršuje.

Prečo nestačí sledovať iba kalórie

Dvaja ľudia môžu prijať rovnaké množstvo energie, no ich organizmus môže reagovať odlišne podľa toho, odkiaľ tuky pochádzajú.

Strava bohatá na ryby, morské plody a kvalitné zdroje omega-3 poskytuje telu iné stavebné látky než jedálniček založený prevažne na vyprážaných pokrmoch a priemyselne spracovaných výrobkoch.

Preto sa čoraz viac odborníkov zameriava nielen na množstvo tukov, ale aj na ich zloženie.

Ako podporiť príjem omega-3 v každodennom živote

Zlepšenie nemusí znamenať radikálnu zmenu jedálnička. Praktickými krokmi môžu byť:

  • zaradiť tučné morské ryby niekoľkokrát týždenne,
  • častejšie konzumovať sardinky, slede alebo makrely,
  • obmedziť ultra spracované potraviny,
  • spestriť výber zdrojov tukov,
  • kontrolovať svoj omega-3 index,
  • doplniť kvalitný rybí olej v obdobiach, keď je príjem rýb nízky.

Budúcnosť zdravia sa začína na tanieri

Výživa nie je len otázkou kalórií. Je aj otázkou biologickej kvality živín, ktoré denne prijímame. Moderná strava priniesla mnoho výhod, no zároveň narušila prirodzenú rovnováhu medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami.

Skúsenosti krajín s vysokou konzumáciou rýb ukazujú, že pravidelný príjem omega-3 môže byť jedným z dôležitých pilierov dlhodobého zdravia. Či už prostredníctvom rýb na tanieri alebo kvalitného rybieho oleja, návrat k lepšej rovnováhe tukov predstavuje jednoduchý krok, ktorý môže mať významný vplyv na fungovanie organizmu.

What is good health?

Do you have a good lifestyle?

Lifestyle simply means the way in which you live. Health and lifestyle go hand in hand. You might feel you have a good lifestyle if you are physically active, eat healthily and generally experience a sense of wellbeing. Conversely, if you want good health you should also have a good lifestyle.

Physical activity is the major contributor to a good lifestyle, but diet, drugs, stress, sleep and social conditions are also play an important role. Being able to use the body properly to avoid injury also affects lifestyle. Physical activity can also prevent depression and help you to recover more quickly from mental illness, both of which obviously affect your lifestyle.

Diet can be a difficult topic for many. Perhaps you eat too much or too little or maybe you find it hard to know what foods to combine to have a balanced diet. It’s also important to eat food that contains important vitamins, minerals and dietary fibre, omega-3 and antioxidants. On top of all this, you also need to get enough energy, protein and the correct fatty acids. The requirement for these nutrients changes throughout your life. When you are older you also have different requirements than children and younger adults. Women also have different requirements than men. Pregnant and breastfeeding mothers also have special requirements.

When you get older, you lose muscle mass and your body requires less energy and therefore less food. You may lead a less active life than you did before, which is why you require less food. However, your need for minerals, vitamins and other nutrients remains the same. Of course, there are plenty of healthy and active older people, but when you reach 70 to 80 years of age, it’s easier to become ill, especially during flu season.

Some steps you can take to improve your lifestyle and health are to:

What is good quality of life?

The World Health Organisation (WHO) defines quality of life as a state where the individual can realise their potential, cope with normal stressful situations, work in a rewarding and positive way, and be able to contribute to others and society. 

Quality of life is a wide and somewhat diffuse concept that includes joy in, and a desire for, life. These are values that are rather felt than measured, which in turn are based on personal environment and choices. Quality of life doesn’t necessarily depend on being healthy or sick. It’s the moments between worries, sorrows, problems and ailments that matter. For example, if you have a chronic illness, a feeling of mastery can be important when talking about quality of life.

To sum up, quality of life is a combination of health, lifestyle, networks and social support. It’s about experiencing joy, meaning in life, satisfaction, security and a sense of belonging, as well as being able to use your strengths. It’s also about feeling interest in life, coping with everyday situations and a being committed to something or someone. If you have good quality of life, you will be able to cope better with the inevitable stressful situations in life.

Our products

Get inspiration on our Instagram

This error message is only visible to WordPress admins
There has been a problem with your Instagram Feed.